layout by -kiichi- : ...because the world you believe in exists...


reklamy poprosím SEM & chceš spriateliť? KLIK


japanFanFictionMusicOthers



visit my other blogs : band 12012 & kiichi + Amelie



Leila

Leila, časť č. 6 *ja vlastne ani nwm načo to píšem keď to nikoho nezaujíma*

19. february 2010 at 15:18 | shin
opäť žiadam o pozornosť so svojou zatiaľ nepovšimnutou poviedkou...
nebojte už sa blíži ku koncu takže s ňou už dlho otravovať nebudem

ak by vás to predsa len konečne zaujímalo tak ju nájdete pod perexom

Leila, časť. 5

1. february 2010 at 19:08 | shin
stráááááááášne moc krátke bo sa mi vôbec nechce lúštiť ten môj krasopis

´Dnes to bol zaujímavý deň.Matt a Caroline sa dali dokopy.Veľmi im to spolu pristane.Rage sa dnes konečne vzoprel Zieglerovej bande.Je zaujímavé koľko toho máme spoločného.Dokonca sa mi zdalo,že David na neho žiarli.Aká som paranoidná.Ten ani nevie,že existujem.Ale už dva dni sa neukázal v škole.Nikto nevie čo sa s ním stalo.Možno je chorý.´uvažovala Leila.
Zrazu začula zvonku strašný brechot.
´Poď za mnou!Rýchlo kým nie je neskoro!´ozývalo sa jej v hlave.
Bol to Ken.Bol nadmieru rozrušený.Rýchlo ho nasledovala.Viedol ju do lesa.Išli už veľmi dlho a Leila začínala byť unavená.
´Ako dlho ešte?´´ opýtala sa Leila sama seba v duchu.
´Už nie dlho.Sme skoro na mieste.´odpovedal jej Ken
Došli k nejakej jaskyni.Ken skočil dnu.Leila ho nasledovala do hlbín jaskyne.Zrazu začula krik a uvidela vzdialené svetlo.Pomaly sa približovala.
Pohľad,ktorý sa jej naskytol nebol príjemný.Všade navôkol ležali zakrvavené telá a medzi nimi stáli dve osoby,seržant Morris a David.Obaja boli od krvi a udychčaný akoby práve dobehali maraton.Keď vstúpila Leila zháčili sa.
,,Prikázal som ti aby si ju sem nevodil!"skríkol David na psa.Ten sa však začal meniť a nadobúdať ľudskú podobu.Aké bolo Leiliné prekvapenie keď pred ňou zrazu stál jej spolužiak a kamarát-Rage.Tiež bol zadychčaný a hrbil sa.
,,Myslíš,že ťa nechám bez pomoci?Ona je ako my.Musí to vedieť."
,,HA!Priznal si to.Ja som to vedel."zamiešal sa do rozhovoru seržant, ,,Nikto nie je mŕtvy.Všetci sa len pretvarujete."a kopol do najbližšieho tela.Keď však vlastník tela nejavil žiadne známky života začal do neho kopať ešte intenzívnejšie.Správal sa ako blázon.
,,Ja som nič nepriznal keďže som ani nič netajil."odvetil mu pokojne Rage.
,,Ujal som sa ťa!Dal som ti svoje meno a ty si sa mi takto odvďačil!"kričal Morris ako zmyslou zbavený.
,,Ujal si sa ma,ale nemám ti byť za čo vďačný.Ty si sa o mňa nikdy nezaujímal ani nestaral.To oni sú moja rodina!"ukázal na ľudí namalovaných na obraze,ktorý visel na stene.Až teraz si Leila všimla,že celá jaskyňa bola zariadená ako nejaká klubovňa.,,To im vďačím za všetko."pokračoval Rage s takou nehou v hlase.,,Ale ty si ich zabil!"jeho tvár bola zrazu ako vytesaná z kameňa.Z celej jeho bytosti sršala výčitka a nenávisť voči tomu človeku.Vrhol sa na Morrisa a hodil ho o stenu.Seržant sa zviezol dolu na chladnú,krvou presiaknutú zem.Bol v bezvedomý.
,,Tak to si tomu teda dal."ozval sa po chvíli David.,,Čo teraz?"

Leila,časť 4

12. january 2010 at 14:19 | shin-admin
Po dlhšom čase sa opäť hlásim o slovo so svojou poviedkou.Po tom čo ma Allesa v škole neustále žiadala o to aby som urýchlila písanie sa mi ju včera konečne podarilo dopísať.Takže už nič nestojí v ceste tomu aby som zase začala s uverejňovaním.
Prosím zanechajte komenty k tomuto dielu a kľudne mi vytknite čo sa vám na ňom nepáči.

Tento diel chcem venovať Allesy (?) za jej neustále iritovanie a to,že vo mňa verila a podporovala ma.

Už je to mesiac čo som prišla z nemocnice.Stále nič.Cítim,že nie som sama.Viem,že je nablízku.Tak prečo sa neukáže?Pred týždňom som zazrela Kena(tak som toho psa pomenovala).Zajtra idem do školy.Po prvýkrát odkedy umrela mama a adoptovala ma Carolinina rodina.Cítim,že ma tam nikdo nepríjme.Musím chodiť do nižšieho ročníka,veď som už dva roky nebola na vyučovaní.Radšej si ľahnem aby som zajtra vstala.

Ráno


,,Dnes musíš ísť do školy sama."začala Caroline.
,,Hádam sa nestratím."zahundrala Leila.
,,Nehneváš sa?"
,,Nie,veď je to len prvý deň v novej škole."hodila rukou.
,,Dobre,uvidíme sa po škole."lúčili sa.
David sa zaprisahal,že na ňu bude dávať pozor.Nespustil ju z dohľadu ani na chvíľu.Ona si ho však nevšimla.Bola príliš zabratá smútkom.Ani si nevšimla človeka približujúceho sa veľkou rýchlosťou na skate-boarde.Narazili do seba.
,,Prepáč,nevidela som ťa."ospravedlňovala sa Leila.
,,To nič.Bola to moja chyba."povedal on.
,,Inak ja som Matt.Ešte som ťa tu nevidel.Si tu nová?"
,Áno."nesmelo odvetila Leila.Matt sa jej páčil.Mal hnedé oči aj vlasy.
,,Ak chceš tak ti to tu ukážem."ponúkol sa Matt.
,,Ďakujem,ani nevieš ako si to cením.Vôbec neviem kam mám ísť."rozžiarili sa Leile oči.
Zrazu začula útržok rozhovoru skupiny chlapcov prechádzajúcich okolo.
´...a zajtra mu opláchneme hlavu v hajzli...´
,,To je Zieglerova banda.Stále niekoho šikanujú."vysvetloval Matt.,,Drž sa radšej od nich!"
,,Vďaka za radu."zrazu zastala.,,Kto je to?"
Matt sa pozrel smerom kam Leila pozerala a na tvári sa mu objavil šibalský úsmev.
,,To je David.Nekorunovaný kráľ školy.Každá baba v okolí je do neho."
Leile sa zdal povedomí.´Veď to je ten chlapec čo som ho videla v ten večer.Takže kráľ.´
,,Čau Matt."vytrhol hlas prichádzajúceho chlapca Leilu z myšlienok.
,,Čau,čo sa ti stalo?"
,,Zieglerova banda.Už zase.Dúfal som,že aspoň tento rok mi dajú pokoj."povzdychol si.
,,Toto je Leila.Je tu nová."poznamenal Matt a ukázal na Leilu,ktorá dovtedy stála opodial a prestupovala z nohy na nohu.
,,Aha.Ahoj ja som Rage."predstavil sa chlapec, ,,Do,ktorého ročníku chodíš?"
,,Do druhého.Ale som zrejme v prvom.Veľa som abstinovala."odpovedala rozpačito Leila.
,,Koľko?"
,,Dva roky."
,,Aj ja som druhák.Matt je tretiak."

CŔŔŔn

,,Radšej už idem do triedy.Tak zatiaľ."
,,A ja ťa vezmem k riaditeľovi."povedal Matt.
,,Ten David...koľkátak je?"
,,Tretiak.Je to môj spolužiak.Je milý,ale len k niektorým.A vôbec nechodí von.Tak sme tu."zastal pred dverami.,,Držím palce."a už odchádzal.
Leila zaklopala:,,Vstúpte!"
Dobrý deň,som Leila Lawliet.Som tu nová."
,,Ach áno.Posaď sa.Predtým než ťa zadelíme do triedy si musíme otestovať tvoje vedomosti.Dúfam,že to chápeš.Predsa len si dlho nechodila do školy."povedal postarší muž.

Neskôr

,,Páni,ty máš ale vedomosti.Učila si sa doma sama?Dáme ťa zatiaľ k druhákom a uvidíme ako sa ti bude dariť.Nasleduj ma,prosím."
Chvíľu išli po chodbe.Leila si všetko všímala a snažila sa všetko si vryť do pamäti.
,,Toto bude tvoja skrinka."vytrhol ju riaditeľ zo zadumania.Hneď sa aj ocitli pred triedou.
,,Študenti,toto je Leila Lawliet,vaša nová spolužiačka.Dúfam,že na ňu budete milí."
,,Neboj starý,"ozval sa chlapec zo zadnej lavice, ,,my sa už o ňu postaráme.Teda skôr ja."
,,Pán Ziegler toto si od vás vyprosím!"reagoval riaditeľ, ,,Trpíme vás tu len kvôli vašemu otcovi.Dám vám ju na starosť,pán Morris."
Pri tom mene sa Leila strhla.´Takže Rage a seržant Morris sú rodina?´
,,Ahoj,tak si predsa len v druháku."pozdravil sa Rage po hodine.
,,Áno.Ani neviem ako som to zvládla."vydýchla si Leila.,,Rage?"začala nesmelo.
,,Áno?"
,,Čo máš spoločne so seržantom Morrisom?"spýtala sa Leila na to,čo ju trápilo.
,,To sa má tak...Keď zomreli moji rodičia tak ma k sebe vzal a vychovával ako svojho...ak sa to tak da nazvať."
Museli však svoju konverzáciu prerušiť.Približoval sa Matt s Davidom.Zdalo sa to Leile alebo ju David naozaj pozoruje?Sledovala ho.Celý jeho zjav ju fascinoval.Mal krásne,hlboké modré oči a jeho čierne vlasy mu splývali na plecia.
,,Aha ho.Tu ťa máme,pán Morris."ozval sa posmešný hlas spoza Leiliného chrbta.,,Ako sa máš?Staraj sa o tú novú a hneď nás predstav."
,,Ja o to nestojím!",ozvala sa Leila.Tak nesympatického človeka ako bol Ziegler ešte nestretla.
Práve v tej chvíli prišiel Matt.Ale už bez Davida.Išli spolu na obed.
David zatiaľ išiel za kamošmi.Ale neprestal Leilu pozorovať.
,,Tá čiernovláska ti snáď počarila keď ju neustále hltáš pohľadom,David!"začala posmešne jedna dievčina zo skupinky.
On len potichu zamrmlal:,,To je ona..."Potom sa pohli smerom k jedálni.Po škole na Leilu čakala Caroline.Leila jej hneď vyrozprávala všetko čo dnešného dňa zažila.Ešte raz pozrela na Davida a odišla.

Leila,časť 3

24. may 2009 at 9:44 | shin
Boli to už tri dni čo sa Leila vrátila z nemocnice a aj napriek tomu po ňu neposlal.Trápil sa.Leila sa mu pozdávala.Uvedomil si,že to prehnal.Veď ju skoro zabil. 
´Nie,už po ňu nepošlem.Radšej umriem.´na to myslel stále,ale...Proste ju musí vidieť.
Leila sedela na lavičke a čítala.Nevšimla si,že ju pozoruje niekto,koho tak túžobne očakáva.Akoby aj mohla.Veď sa schováva.Mladík sa zrazu strhol.Práve keď sa odhodlal k nej pristúpiť prišlo policajné auto a vystúpil z neho seržant Morris.
,,Dobrý večer.Nemali by ste oddychovať?Ešte stále ste bledá."oslovil Leilu.
,,Ďakujem,ale cítim sa dobre."povedala odmerane, ,,Čo vás sem opäť privádza?"
,,To viete.Povinnosti.Stratila sa ďlšia krava.Opäť sa našla tu neďaleko.Tak vám chcem zopakovať otázku či ste nevideli nič podozrive."
,,A ja vám budem musieť zopakovať odpoveď,že nie."
,,Určite?"pozrel na Leilu zpod tých hustých,prešedivených vlasov podozrievavými očami. ,,Určite."povedala Leila rázne.Jej čierne oči boli v tej chvíli tmavšie ako noc.
,,Asi ste nevideli nič podozrivé,lebo..."zrazu sa zarazil.
,,Lebo čo?"spýtala sa vrcholne nahnevaná Leila.V tej chvíli sa prestala ovladať a pristihla sa pri myšlienke,že by ho rovno zabila. Seržant si všimol jej čudného správania.Vedel,že prezradil priveľa.´Musím si na ňu dať pozor.´
Ani jedného nenapadlo,že ich niekto sleduje.Mladík sa už zberal na odchod,keď zrazu...
´Stoj!´začul hlas vo svojej hlave,´ešte nechoď.´
´Nechápem na čo.´protirečil. ´Rob si čo chceš,ale nevrav,že som ťa neupozornil,David!´ ´Dobre tak zostanem.Spokojný?´odpoveďou mu bola len ozvena v jeho hlave.
´Prečo mám zostať?Veď sa nič nedeje.Je to strata času.´
,,Leila,čo sa deje?"Caroline našla Leilu rozrušenú.
,,Nič,nič sa nestalo,len...tu bol zase ten seržant."
 ,,Ten pes..."zadumala sa Caroline, ,,snívalo sa ti o ňom zase?"
,,Nie,už nie."povedala to tak bolestne.že Davida zabolelo pri srdci.
´Mám snáď po ňu opäť poslať?Toto som mal počuť?´Zrazu sa strhol.
,,Leila!Čo ti je?Desíš ma!"
,,Čo máš na mysli?"spýtala sa Leila zarazene.
,,Ako to môžeš povedať takým tónom,akoby si chcela,aby sa to opakovalo?Veď ten ´sen´alebo čo to bolo ťa skoro stál život.To je,akoby si chcela,aby ťa vo sne navštívil Fredie Kruger."
,,To bol dobrý horor.A hral tam Johnny Depp."
,,Dva v jednom,že?"zasmiala sa Caroline.
David odchádzal.Keď prechádzal okolo Leili ani na ňu nepozrel.Ale ona na neho pozerala so záujmom.Možno práve preto,že bol tak pekný a tajomný.Verila,že ON by vyzeral rovnako.Potom odišla spolu s Caroline domov.

Leila,časť 2

7. may 2009 at 23:00 | admin
Dnes som mala zvláštny sen.Ležala som v posteli a nemohla sa zbaviť pocitu,že ma niekto sleduje.Zrazu niečo narazilo do okna.Cítila som,že to je znamenie od neho.Od toho muža.Cítila som,že ma volá.Vstala som a išla k oknu.Bol tam pes.Čierny a veľký.
,Mám ťa nasledovať?´spýtala som sa.Akoy som čakala,že mi odpovie.Zrazu som v hlave začula zretelné,Áno´.Pes vyrazil do tmy.Išla som za ním.Viedol ma do lesa.
Išli sme asi hodinu.Doviedol ma k ...RUINÁM?!Skočil do tmy a osamela som.Zacítila som niečí pach.Sledoval ma spoza stromov.
Zahmlilo sa mi pred očami.Padala som.ZAchytili ma niečie ruky.Čie?
Nebola som schopná myslieť ani sa hýbať.Zacítila som na krku teplý dych.Apotom som omdlela.
Zobudila som sa v nemocnici.Stála nado mnou Caroline a tvárila sa ustarostene.Keď som precitla usmiala sa.
,,Čo sa mi stalo?Prečo som tu?A kde je ten muž?Aj toto je len sen?"zasypala som Caroline otázkami.
,,Toto nie je sen.Začula som hluk z tvojej izby tak som sa tam išla pozrieť.Keď som otvorila dvere uvidela som ťa v posteli.Bola si bledá a zakrvavená.Bolo otvorené okno a stál v ňom čierny pes."
,,To je zvláštne,"poznamenala Leila.,,O tom psovi sa mi snívalo."
,,Tááák,ako sa ma naša pacientka?Dosť si mnás vystrašila."povedal staručký doktor,ktorý práve vošiel.
,,Bolí ma hlava ale inak som v poriadku."
,,Kedy ju pustíte?"spýtala sa Caroline.
,,Ak to pôjde dobre tak zajtra.Predsa len stratila veľa krvi,"odpovedal zadumane, ,,vieš ako sa ti to stalo?"
,,Nie,neviem."
,,Necháme si ťa tu cez noc na pozorovanie a ak neprejavíš žiadne známky slabosti tak ťa zajtra na obed prepustíme."
,,Ďakujem,veľmi si vážim vašej starostlivosti."povedala Leila.
Opäť zaspala.Keď sa zobudila bola už noc a Caroline bola preč.Leila vstala z postele a podišla k oknu.Dúfala,že sa opäť objaví ten pes a opäť ju odvedie k nemu.Niečo ju k nemu priťahovalo.Chcela znovu pocítiť zovretie jeho rúk.Ale nič sa neudialo.Pes neprišiel.Leila si ľahla spať a ani netušila aké mračná sa nad ňou sťahujú.
,,Dobré ráno prajem,ako si sa vyspala?"
,,Caroline"!"skríkla Leila, ,,čo ty tu tak skoro?"
,,Skoro?"opýtala sa Caroline ironicky ,,Veď je už pomaly poludnie."
,,Naozaj?"
,,Áno,som tu už tri hodiny.Spala si tak tvrdo,že som nemala srdce ťa zobudiť.Už tu bol aj doktor."
,,A o vravel?"Leila čakala na odpoveď.
,,Vraj keď sa zobudíš tak ťa vyšetrí."
,,Aha"klesla Leila do podúšok.

Leila

30. april 2009 at 23:59 | admin
Leila sa pzerala z okna.Snažila sa usporiadať si myšlienky.práve odbíjala polnoc.Cítila,že nie je sama.Po prvýkrát odkedy prišla do tohto zapadákova.Vlastne... Vlastne už druhýkrát.Cítila to už predtým,len kedy?
,,Už si spomínam!"skríkla zrazu do tmy akoby chcela odohnať ten čudný pocit, ,,Keď som bola v lese a zablúdila som k tým ruinám.Zvlášte,"zamyslela sa, ,,Caroline mi o nich nič nepovedala.Veď vie ako mám zrúcaniny rada.Tak prečo?"Zívla.,,Ráno sa jej na to spýtam."pomyslela si a ľahla si spať.
O dva dni neskôr...
´Caroline bola čudná.Keď som sa jej opýtala na tie ruiny strašne zbledla.Dokonca chcela aby som prisahala,že tam už nepôjdem.Akoby som aj mohla?Neviem kde vlastne sú.V noci som mala zase ten čudný pocit.Asi mi už šibe z tej nudy."
Zrazu sa strhla.Zreteľne videla siluetu muža pred oknom.Pozeral rovno na ňu.Vedela to lebo mu žiarili oči.Na červeno.čERVENO?!
Zrazu sa zablyslo a muž bol preč.Jediné čo po ňom zostalo bol strach v Leiliních očiach.

,,Caroline..."snažila sa Leila nadviazať konverzáciu.
,,Prosím?"spýtala sa odmerane Caroline.
,,Ešte stále sa hneváš?"
,,Nie."povedala už prívetivejšie Caroline, ,,Proste som sa nevyspala.Ten blesk ma zobudil."
,,Práve o tom chcem s tebou hovoriť."A rozpovedala Caroline celú nočnú záhadu.
,,to sa ti muselo len snívať, "zamyslela sa Caroline, ,,a blesk ťa len zobudil,tak ako mňa."
,,Ale ja som pod oknom našla náramok.Ten čo sa mi roztrhol pod tými ruinami.Bol tam a opravený."nedala sa Leila.
Caroline sa striasla.Zrazu vstala od stola a prešla ku krížu čo bol zavesený na stene.Zdalo sa,že sa modlí.
CŔŔŔN
,,Ja otvorim."ponúkla sa Leila.
,,Zdravím,som seržant Morris.Jeden farmár nám nahlásil stratu kravy.Našla sa tu neďaleko.Mŕtva."
Posledné slovo zdvôraznil.Pauza,ktorá nasledovala sa zdala večnou.Konečne pokračoval.
,,Chcem sa vás opýtať či ste nič nepočuli alebo si nevšimli niečo divné.nevideli ste nikoho podozrivého?"
,,Nie,"povedala Caroline a pozrela na Leilu, ,,ak si niečo všimneme oznámime vám to."
,,Ďakujem."povedal seržant a zberal sa na odchod.Zrazu zastal a pozrel na náramok položený na stole.
,,Ten je váš?"spýtal sa Caroline.
,,Nie,môj."ozvala sa Leila, ,,Prečo?"
,,Len tak,"povedal seržant hoci jeho pohľad vravel niečo iné, ,,ja by som chcel taký kúpiť dcére.Kde si ho kúpila?"
,,Ja som ho dostala od mamy.Dala mi ho pred smrťou."
,,To je mi ľúto!"
Zrazu vstúpil mladý muž.Mohol mať tak najviac dvadsať.pristupil k seržantovi a niečo mu pošepol do ucha.Caroline napínala uši aby ho počula,no márne.Zato Leila počula každé jeho slovo
´Tá krava umrela na nedostatok krvi.Asi ju napadol upír.Dokonca sa našlo hniezdo pri tom prekliatom mieste.´
Leila bola prekvapená.´Veď šepkal.Ako to,že som ho počula?Aké prekliate miesto?Ako to upír?Veď tu žiadni nie su.´V hlave sa jej odohrával taký zmätok!´
 
 

Advertisement